UHORSKÝ ROD BALAŠOVCOV - HraMoKaPlus

Obnova priestorov barokového kaštieľa na Hrade v Modrom Kameni pre tradíciu slovenského hračkárstva
a bábkarstva v remeselných dielňach, výroba a predaj regionálnych produktov



SK | EN
Prejsť na obsah
UHORSKÝ ROD BALAŠOVCOV NA HRADE MODRÝ KAMEŇ
Významný a rozvetvený rod Balašovcov zanechal v dejinách Uhorska hlbokú stopu. Zastávali významné posty v blízkosti panovníkov, dosiahli významné úspechy na bojovom poli a zasiahli aj do vedy a literatúry. Nezostalo po nich žiadne sídlo so zachovaným  pôvodným mobiliárom a umeleckými dielami. Balašovci  odchádzali z dejiska dejín postupne a to aj stratou majetku, či vymretím rodových vetiev po meči. Malé mesto Modrý Kameň so vzácnym pamiatkovým areálom, ktorý po sebe zanechali „Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa“, zachováva meno dedičných hradných pánov v pamäti svojich generácií už celé storočia. Hrad Modrý Kameň stojí na hradnom kopci nad mestečkom a vďaka tomu, že sa Balašovci rozhodli postaviť renesančno-barokový kaštieľ na čiastočne zachovanej  časti pôvodného goticko-renesančného hradu, stojí tu dodnes jedinečný historický objekt. Kaštieľ je stavebne spojený s torzálnou architektúrou, ktorá je vlastne historickou záhradou s neopakovateľným zážitkom vyhliadky do Juhoslovenskej kotliny a blízkych hraničných rovín Maďarska - súčasti historického Novohradu, odkiaľ sa k hradu približoval osudový nepriateľ – vojsko tureckého sultána Sulejmama II. Pohnuté dejiny hradu vo vtedajšom Uhorsku však netvorili len Turci. Turbulencie v mocenských plánoch panovníkov, šľachty, kléru a iných vrstiev spoločnosti, nejednotnosť v postupe proti nepriateľovi a vlastné záujmy zásadne ovplyvnili osudy obranných pevností akými boli hrady. Modrý Kameň je jeden z mála hradov Balašovcov na Slovensku, ktorý sa zachoval až do súčasnosti v takej podobe, akú mu dali generácie rodu, ktorý tu žil do 3. tretiny 19. storočia - viac ako 600 rokov.
PREDKOVIA RODU BALAŠA AKO ZVOLENSKÍ ŽUPANI
Stáli pri zrode Zvolenskej veľžupy a zastávali pozíciu zvolenského župana od počiatku tejto funkcie v roku 1222 do polovice 14. storočia 120 rokov až do zániku župy, kedy ukončil svoj úrad župana jeden z najvýznamnejších predkov Balašovcov - magister rytier Donč. Zvolenská veľžupa bola rozsiahlym územím zahŕňajúcim nielen  Zvolen a okolie, ale i Turiec, Liptov a Oravu. Rozsah lesov na jej území jej priniesol aj pomenovanie  LESNÁ. Prvý známy zvolenský župan DETRIK (nazývaný aj „veľký“), syn SYNKA, najstaršieho známeho predka rodu Balašovcov bol v službách kráľa  Ondreja II. uznávaný a vyznačovaný. Ako „homo regius“ - kráľovský človek bol poverovaný vykonávaním kráľovských nariadení v oblasti práva. Svojou kariérou otvoril cestu svojim potomkom. Jeho syn Miko bol v tomto úrade v rokoch 1246 1252.  Z jeho potomkov vzišiel rod Balaša.  Jeho synovia Michal, Detrik a Peter sa tiež vystriedali vo funkcii zvolenských županov. Posledný z nich, Peter, sa v roku 1267 spomína ako držiteľ hradu Modrý Kameň. Aj ďalší syn Detrika Biter bol zvolenským županom (1277 1282). Jedným z najvýznamnejších zvolenských županov s vysokými  kompetenciami krajinského sudcu a najvyššieho kráľovského úradníka od kráľa Bela IV. bol Demeter. Podieľal sa na posilňovaní kráľovskej moci  účasťou v mnohých významných bitkách aj za vlády Ondreja III. Velil uhorskej armáde, patril medzi familiárov kráľa a najvýznamnejších barónov krajiny. Padol v bitke pri Rozhanovciach (1312) ako stúpenec oligarchu Matúša Čáka (1260 1321). Podobné postavenie, avšak skôr ako diplomat, dosiahol jeho synovec Magister rytier Donč v pozícii zvolenského župana (1314 a 1317).
Zvolenský (Pustý) hrad - sídlo županov Zvolenskej (lesnej) župy - ideová rekonštukcia.
Kresba: Michal Šimkovic a Iveta Chovanová
MENO  RODU BALAŠA
V stredoveku sa rod rozdelil na niekoľko vetiev. Jedna z nich „ĎARMOTSKÍ“ sa najviac zaslúžila o úspech, majetok a spoločenské postavenie  rodu. Po vymretí potomkov Donča boli priamymi pokračovateľmi rodu Mikovi synovia Biter a Peter (Forró), ktorí vlastnili hrad a panstvo Modrý Kameň  postavený v centre ich majetkov (pred 1278). Získali majetky medzi novohradskou a šarišskou župou a riadili množstvo kráľovských majetkov.  BALÁŽ Z ĎARMÔT (1364 – 1388), pravnuk Bitera za vlády Anjouovcov (1301 – 1387) a vlády kráľa Žigmunda (1387 – 1437) bol podžupanom Rábaközu a kastelánom na kráľovskom  hrade Kapa v Šopronskej župe. Dal rodu potomka – jediného pokračovateľa 4. generácie Mikuláša. MIKULÁŠ, SYN BALÁŽA – novohradský a hontiansky župan (1435 – 1436) mal synov Ladislava a Žigmunda. Ladislav v službách kráľovnej Alžbe­ty (1409 – 1442), neskôr Jána Huňadyho (1446 – 1452) dosiahol významné spoločenské postavenie. Za vlády kráľa Mateja (1458-1490) bol členom skupiny najvernejších šľachticov v čase, keď jeho vládu ohrozovalo sprisahanie domácej nepriateľskej šľachty. V listine o sľube vernosti panovníkovi (1459) nachádzame aj meno Ladislav – syn Baláža z Ďarmôt (v skutočnosti jeho vnuk). Aj jeho brat Žigmund používal meno „syn Baláža“ (v maďarčine otcovská prípona –  Balazs-fia(i), Balázsfi). Ich potomkovia sa nazývali „Balážovi synovia“ neskôr BALAŠOVCI. V neskorom stredoveku na začiatku vlády kráľa Mateja, v 2. polovici 15. storočia bolo rodové meno Balaša ustálené.
FRANTIŠEK  I. BALAŠA  Z ĎARMÔT  (1471 1526)
Ladislavov najstarší syn František, prvý nositeľ mena BALAŠA využil základné atribúty postavenia rodiny - dlhodobú župnú a dvorskú službu, vlastníctvo panstva a hradu Modrý Kameň. Aj výhodnými sobášmi sa stával stále významnejším politickým vlastníkom územia na sever od Dunaja. Upevnil postavenie rodiny v privilegovanej spoločenskej vrstve v dobe panovníckej dynastie Jagelovcov.  Jeho úspešná vojenská kariéra mu priniesla post jedného z dôležitých vodcov protitureckej obrany, kapitána ľahkej kráľovskej jazdy, diplomatická a dvorská služba titul „decempersona“ udelený 10 najvýznamnejším dvoranom na kráľovskom dvore. V roku 1505 získal postavenie baróna a krátkodobo aj hodnosť južného bána. V roku 1512 získal hrad Divín. Od roku 1517 do svojej smrti bol novohradským županom. Rast jeho politického vplyvu zastavila bitka proti Turkom  pri Moháči (1526),  kde spolu s kráľom Ľudovítom II. Jagelovským, šľachtickou a cirkevnou elitou zahynul na bojisku. Jeho smrťou končia stredoveké dejiny rodu Balašovcov. V novej ére tureckej nadvlády sa však stali tvorcami protitureckej obrany.
MELICHAR BALAŠA (1511 1568)
Syn Františka Balašu z druhého manželstva s Uršulou Peréniovou,  brat Jána Balašu. Vlastník hradov Divín, Hajnáčka, Levice, Čabraď, Sitno, hontiansky a tekovský župan. Od 1561 povýšený Ferdinandom I. do barónskeho stavu. Hrdina protitureckých bitiek, lúpežný rytier. Jeho povaha násilníka a krutého človeka bola dôvodom pre mnohé povesti o jeho činoch. Po historickej bitke proti Turkom v Leviciach (1544) sa zachoval názov Balašova brána, ktorou po víťazstve prenasledoval nepriateľa za brány mesta. Pochovaný je v Sološnici v kostole Všetkých svätých pod plavečským hradom.
1 | 2 | 3 | 4 | 5
POĎAKOVANIE

Projekt HraMoKaPlus – Obnova priestorov barokového krídla kaštieľa na hrade Modrý Kameň pre tradície slovenského hračkárstva a bábkarstva v remeselných dielňach, výrobu a predaj regionálnych produktov získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 807 390 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 142 481 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.  Cieľom projektu je zlepšiť stav kultúrneho dedičstva.
© Slavo Haľama 2021
                      
Návrat na obsah