HRAD MODRÝ KAMEŇ | ||
Hrad Modrý Kameň stojí na brale na úpätí Kalvárskeho vrchu, ktorým začína Krupinská planina. V ústnom podaní sa zachovalo, že pomenovanie dostal podľa farby stavebného kameňa, či brala, na ktorom bol postavený. Je to vzácny pamiatkový areál – zrúcanina horného hradu stavebne spojená s kaštieľom v priľahlom predhradí na skalnatom výbežku (asi 350 m nad morom. Vznik hradu možno na základe písomných prameňov doložiť pred rokom 1285. Vtedy sa hrad uvádza prvýkrát, i keď tradícia zachytená na tunajšej pamätnej tabuli uvádza vznik hradu už pred vpádom Tatárov (1241). Zmienka z roku 1285 uvádza majiteľa a predpokladaného stavebníka hradu – Petra Forró, priameho predka rodu Balašovcov. Na prelome 13. a 14. storočia ho nakrátko zabral Matúš Čák Trenčiansky. Späť ho Balašovci získali až po jeho smrti v roku 1321. V 14. a 15. storočí sa aj na základe záchranných archeologických výskumov v rokoch 2013 – 2020 predpokladajú časté prestavby a rozširovanie hradného komplexu. V tomto období už Balašovci patrili medzi najvýznamnejšie a najbohatšie rody Uhorska a zastávali významné politické posty udeľované panovníkmi. Po bitke pri Moháči v roku 1526, kedy uhorské vojská utrpeli drvivú porážku, začali aj územie Novohradu ohrozovať Turci. Strategická poloha hradu Modrý Kameň znamenala jeho vzrastajúci význam pri obrane banských miest a tak sa už v roku 1530 začal zosilňovať jeho fortifikačný systém. V roku 1559 snem rozhodol o oprave hradu za štátne peniaze. Hrad v tom čase vlastnil Ján Balaša (1518 – 1577) od roku 1562 kráľom Ferdinandom Habsburským menovaný veliteľ vojsk banskej oblasti a zvolenský župan, otec významného európskeho básnika a dramatika, hrdinu proti tureckých bojov Valentína I. Balašu (1554 – 1594). Turci sa viackrát pokúsili dobyť Modrý Kameň. Podarilo sa im to 15. júla 1575 po trojdňovom obliehaní. | ||
 |  |  |
Hrad na rytine Samuela Lenharda a Rudolfa Lányiho z 1. polovice 19. storočia | Pôdorys hradu od Karola Bergha z roku 1866 | Vyobrazenie Modrého Kameňa na mape banskej oblasti Nicola Angieliniho z rokov 1573 až 1575 |
Po porážke Turkov na hrade Fiľakovo (1541) – sídle Fiľakovského sanždaku, pod ktorý patril aj hrad Modrý Kameň, cisárske vojská obsadili aj Balašovské hrady – Modrý Kameň a Divín. Na Modrom Kameni sa tak stalo 15. decembra 1593. Turci na úteku hrad značne poškodili, vyhodili ho do povetria. Zničený hrad chátral až do konca vojny, keď ho cisár vrátil Balašovcom. Žigmund Balaša (1572 – 1623) sa v roku 1609 –1612 postaral o jeho kompletnú renesančnú rekonštrukciu. Turci napadli a obsadili hrad Modrý Kameň ešte v roku 1659. Ďalší majiteľ hradu – Valentín II. Balaša (1624 – 1684) získal v roku 1658 pre mesto Modrý Kameň od cisára Leopolda I. právo konať jarmoky v určené dni v roku. Originál historickej cisárskej listiny zo 6. októbra 1658 je uložený v Štátnom archíve vo Veľkom Krtíši. Vzmáhali sa remeslá, rástol počet obyvateľov podhradnej obce. V čase Rákociho povstania (1703 – 1711) sa hrad Modrý Kameň stal útočiskom novohradskej šľachty. Keď kurucké vojska po pustošení šľachtických sídiel v Novohrade dobyli Haličský hrad, vzdal sa aj hrad Modrý Kameň a jeho majitelia sa dostali do protihabsburského tábora. Po uzavretí Satmárskeho mieru v roku 1712, ktorý definitívne ukončil vlnu protihabsburských povstaní, plukovník Rákociho armády Martin Kókai sa vrátil na hrad Modrý Kameň, kde strávil čas s posádkou kuruckých vojakov a v pohnutí mysle založil požiar. Požiaru podľahla väčšia časť hradu. Najstaršia, veľmi poškodená časť hradu zostala v ruinách. V roku 1730 dal syn Gabriela Balašu (1642 – 1700) – Pavol II. Balaša (1699 – 1770) s matkou Máriou Perényi na zvyškoch opevnenia v predhradí vybudovať trojkrídlový barokový kaštieľ. Zrúcanina horného hradu bola postupne prestavaná na zámockú záhradu. | ||
 |  |  |
Mapa chronológie bojov medzi kresťanmi a Osmanmi v Uhorsku v rokoch 1593 – 1598 (Augsburg 1598) s vyobrazením zničenia Modrého Kameňa | Dobové turecké vyobrazenie bitky pri Moháči (1526) | Torzo slávnostnej osmanskej zástavy. Miesto nálezu okolie Modrého Kameňa |
 |  |  |
Faksimile listiny cisára Leopolda I. o udelení tržného práva mestu Modrý Kameň (1658) | Dobová fotografia romantickej záhrady v priestore hradnej zrúcaniny | Kaplnka sv. Anny (1759) s pôvodným zariadením (1907) |
 |  |  |
Verifikácia relikvie sv. Feliciána | Relikviár sv. Anny | Verifikačná listina relikviára sv. Anny |
V roku 1759 Pavol II. Balaša, vtedy už „apoštolský gróf“ vybudoval poslednú prístavbu kaštieľa – kaplnku sv. Anny, ktorú rod Balašovcov uctieval ako svoju patrónku. Titul apoštolského grófa mu udelil pápež Benedikt XIV. za jeho činorodosť v rekatolizačných snahách Habsburgovcov – o návrat reformovaných veriacich ku katolíckej cirkvi. Pravdepodobne v tomto čase založil aj Kalváriu – pútnické miesto v blízkosti hradu. Aj nasledujúce generácie Balašovcov prispeli k rozvoju mestečka v podhradí. Šľachtický rod Balašovcov vlastnil hrad Modrý Kameň takmer 600 rokov. V polovici 19. storočia sa majiteľmi hradného panstva stávajú Forgáčovci. Upravili predhradie s fontánou a anglickým parčíkom a parkom sv. Anny s tenisovým kurtom a strelnicou. V blízkych lesoch založili zvernicu s chovom raticovej zveri. V roku 1890 panstvo kúpil gróf Tibor Károlyi pre svoju dcéru Gabrielu Almášiovú. Po vzniku Československej republiky predala v roku 1924 celý majetok s priľahlými pozemkami československému štátu. V kaštieli sa nezachovalo žiadne pôvodné zariadenie. | ||
V roku 1923 sa Modrý Kameň stal okresným mestom. V kaštieli sídlila správa okresu – okresný úrad, okresný súd, úrad práce, školský inšpektorát a rôzne ďalšie inštitúcie. Pri okresnom súde boli v roku 1927 – 1928 priestoroch koniarne vybudované väzenské cely. Od roku 1960 bol kaštieľ využívaný ako sklad liekov podniku Medika, š. p. od roku 1968 tu sídlil štátny okresný archív. V roku 1991 sa stal sídlom vlastivedného múzea. Múzeum začalo svoju odbornú činnosť a správu NKP v ťažkých podmienkach zdevastovanej pamiatky a takmer bez zbierok. V roku 1994 zriaďovateľ múzea – MK SR rozhodol o špeciálnej orientácii zbierkotvornej činnosti múzea na bábkové divadlo a hračky. Od roku 2002 sa stalo špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea ako Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň. | ||
 |  |  |
Pavlovi Balašovi sa pripisuje aj založenie modrokamenskej Kalvárie v polovici 18. storočia | Kresba hradu od Karola Bergha z roku 1866 | Hrad na kolorovanej pohľadnici z konca 19. storočia |
 |  |  |
Nádvorie kaštieľa (1907) | Pohľad na anglický park pred kaštieľom | Pohľad na hrad a mestoModrý Kameň z roku 1920 |
 |  |  |
Pohľad na spoločnosť československej vojenskej posádky v anglickom parku pred kaštieľom | Pohľad na hrad od východu v 20. rokoch 20. storočia | Pohľad na hrad od severu v 20. rokoch 20. storočia |
 |  |  |
Pohľad na hrad Modrý Kameň | V roku 2016 bolo opravené východné krídlo kaštieľa z Nórskych grantov – projekt HraMoKa | Letecký pohľad na hrad Modrý Kameň v súčasnosti |
FERENCOVÁ H., ANTOLOVÁ E. (zost.). Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí: Zborník z medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň 2013. Ferencová H., Antolová E. (zost.). Valentín Balaša a jeho doba – historické súvislosti : Zborník z II. medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2016 FERENCOVÁ, H., 2018: Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2018 BELJAK J., FERENCOVÁ H., HAĽAMA M., JANURA T., KALIČIAKOVÁ Z., MALINIAK P., ŠIMKOVIC M.: Výskum A obnova Hradu Modrý Kameň 2013 – 2019, Hradčan Modrý Kameň, 2020 | ||