ĎALŠÍ BALAŠOVCI Potomkovia Františka Balašu I. (1471 – 1526) na hrade Modrý Kameň | ||
ŽIGMUND BALAŠA (1572 – 1623) | ||
 | ||
Po vymretí rodovej línie Jána Balašu (1518 – 1577) smrťou jeho synov Valentína I. (1554 – 1594), Františka (1563 – 1594) a ich potomkov, ujal sa správy rodových majetkov v Považskej Bystrici a na Modrom Kameni. Kráľovský komorník, novohradský župan, vyslanec uhorských stavov. Bol mimoriadne vzdelaný a literárne činný. Po návrate zo štúdií a študijných ciest v zahraničí bol vymenovaný za novohradského župana. Po ničivých tureckých nájazdoch opravil rodové hrady Divín (1598) a Modrý Kameň (1609 – 1612). Modrý Kameň prestaval v renesančnom slohu. Bol účastníkom protihabsburgských stavovských povstaní a pre údajnú spoluprácu s Turkami obvinený z velezrady. Následkom bolo obkľúčenie hradu Modrý Kameň cisárskou armádou pod vedením kapitána Teufenbacha, kde Žigmunda v roku 1616 zajali a uväznili na Bratislavskom hrade. Nenaplnil sa tak jeho úmysel stať sa sedmohradským kniežaťom. Pochovaný je v považsko-bystrickom kostole. Žigmund Balaša pri oprave hradu Modrý Kameň po skončení 15-ročnej vojny pamätal na stále hroziace turecké nebezpečenstvo. V predhradí dal postaviť významné obranné stavby a vyhĺbil hradnú priekopu. Pri záchrannom archeologickom výskume v roku 2013 boli objavené základy veže hradného paláca so stenami mimoriadnej hrúbky 3 až 4,5 m. Bola nazvaná “Žigmundova veža“. | ||
VALENTÍN II. BALAŠA (1624 – 1684) | ||
 | ||
Syn Ondreja Balašu (1595 – 1649) a Márie Bakošovej z Oždian, vnuk Žigmunda Balašu (1572 – 1623). Narodil sa na hrade Modrý Kameň v roku 1626. Jeho matka zomrela pri pôrode. Pri druhej manželke Ondreja Balašu Helene Suňogovej prežil útrapy života siroty, až do úteku do Trnavy, kde sa ho ujali Jezuiti. Vzdelávali a vychovávali ho až do odchodu na viedenskú univerzitu, kde dosiahol pozoruhodné vzdelanie a schopnosti. V období 1651 – 1659 sa stal rytierom zlatej ostrohy a komorníkom cisára a kráľa, kráľovským radcom a veliteľom vojska. V roku 1664 porazil a zahnal Turkov spod Modrého Kameňa, kde žil. V tom istom roku viedol svojich vojakov proti Turkom pri Nitre a Leviciach. Následne sa stal hlavným hontianskym županom a získal titul grófa. 1665 sa stal modrokamenským a 1667 krupinským kapitánom (1667 – 1682). V roku 1677 sa stal kráľovským sudcom. 1679 uzavrel svoje tretie manželstvo s Helenou Eszterházyovou na Považskobystrickom hrade. Pre podhradnú obec Modrý Kameň získal v roku 1658 od cisára Leopolda I. právo konať jarmoky. Bol aj literárne činný – písal náboženské a ľúbostné básne, filozoficko-politické traktáty a dramatické diela. Známa je divadelná hra o jeho pochmúrnom detstve pod názvom: „Átok“ (Kliatba). | ||