JÁN BALAŠA (1518 – 1577) | ||
 | ||
Zvolenský a hontiansky župan. Mladší brat Melchiora Balašu, syn Františka Balašu (1471 – 1526). V roku 1554 pri priamom ohrození slovenských banských miest ho kráľ Ferdinand I. Habsburgský vymenoval za kapitána banských miest, zvolenského župana a kapitána Zvolenského hradu. Pri obrane banských miest a okolia často viedol potýčky s Turkami, ale čelil aj mnohým domácim neprajníkom. Známe sú najmä jeho dlhoročné spory s Jánom Krušičom, kapitánom slobodného kráľovského mesta Krupina (1553 – 1562). Začiatkom apríla 1562 zaútočil na hrad Sečany. Jeho oddiely zložené z vojakov stredoslovenských stolíc a banských miest nedostatočne vyzbrojené a zložené z nevycvičených vojakov utrpeli zdrvujúcu porážku. Po tejto porážke uhorského vojska bol zbavený funkcie hlavného kapitána banských miest. V roku 1569 bol na sneme uhorských stavov v Bratislave obvinený z konšpirácie s Turkami a vlastizrady. Po polroku väznenia na jar 1570 ušiel na svoje hrady Divín a Modrý Kameň a potom s celou rodinou do Poľska. Po mnohých apeláciách u kráľa mu v roku 1572 kráľom Maximiliánom bola udelená milosť. Zomrel v máji 1577 na rodovom majetku v Považskej Bystrici. Pochovaný je spolu so svojou rodinou v rímsko-katolíckom kostole v liptovskej obci Hybe. | ||
VALENTÍN BALAŠA (1554 – 1594) | ||
 | ||
Syn Jána Balašu (1518 – 1577). Uhorský renesančný básnik, ktorý písal po maďarsky, turecky, slovensky. Spočiatku ovplyvnený talianskym humanizmom, neskôr vytvoril originálnu podobu renesančnej poézie. Používal vyspelú básnickú techniku. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie. Jeho hrdinské a náboženské básne patria k vrcholom renesančnej lyriky. Zachoval sa názov Balašova stanca (strofa). Má rýmovú štruktúru a a b c c b d d b alebo v deväťveršovej slohe opakujúce sa rýmy v treťom, šiestom a deviatom verši. Z dramatickej tvorby je najvýznamnejšia divadelná hra Credulus a Júlia alebo Pekná maďarská komédia. Narodil sa 20. októbra 1554 na zvolenskom zámku. Detstvo prežil vo Zvolene a v Liptovskom Hrádku. Študoval na univerzitách v Nemecku (Norimberg) a Taliansku. Jeho vychovávateľom bol reformovaný kňaz Peter Bornemisa. Ovládal 8 jazykov. V roku 1573 – 1574 študoval na vojenskej škole v Jágri (Eger). Otcom vychovaný vo vojenskom a vlasteneckom duchu, zúčastnil sa mnohých bojov v protitureckej vojne, v Sedmohradsku proti vojskám sedmohradského vojvodu Štefana Bátoriho, u ktorého žil v zajatí do roku 1577. Po návrate do Uhorska žil na hrade Liptovský Hrádok spolu s bratom Františkom. Žil búrlivým životom bojovníka a básnika. Svoje vlastenectvo vyjadril vo svojich básňach. V období 15 ročnej vojny proti Osmanom bojoval v radoch cisárskej armády vo vojsku Mikuláša Pálfyho. Zúčastnil sa dobytia rodových hradov Divín a Modrý Kameň. V decembri 1593 Turci pred presilou cisárskych vojsk opustili hrad Modrý Kameň, avšak podmínovali ho a vyhodili do povetria. Zostal v ruinách do roku 1609. Valentín Balaša zomrel v Ostrihome na následky zranenia v boji pri oslobodzovaní mesta od tureckej moci 30. mája 1594. Aj jeho spolu s bratom Františkom pochovali v liptovskej obci Hybe. Jediný syn Ján sa mu narodil z cirkvou neuznaného manželstva so sesternicou Kristínou Dobó v roku 1585. Zomrel v roku 1601 ako šestnásťročný. Jeho hrob s pamätníkom sa nachádza v Poľsku v meste Wroclav. Jánom vymrela po meči rodová línia Jána Balašu. | ||
 | ||
FRANTIŠEK II. BALAŠA (1563 – 1594) | ||
 | ||
Významný protiturecký bojovník, tokajský kapitán. V roku 1594 bol zranený v bitke pri Hatvane. Ešte s nevyliečeným zranením sa na čele svojich päťdesiatich jazdcov, ktorým v tom čase velil, zúčastnil bitky pri Monostorpályi, kde bol opäť smrteľne zranený. Zomrel v júli 1594, ani nie dva mesiace po svojom bratovi Valentínovi. Pochovali ho vedľa brata v hybianskom kostole. | ||